DHS-Padina
telefón pre prihlášku požiara 668-190 , alebo 193

OSEMDESIAT ROKOV ÚSPEŠNEJ A ŠĽACHETNEJ ČINNOSTI

JUBILEUM PADINSKÝCH HASIČOV

Požiarna ochrana má v Padine dlhú a bohatú tradíciu. Hasičský spolok v Padine mal od svojho založenia mimoriadny význam pre celkový život Padiny. Nemyslíme tu teda iba na tú prvú pomoc pri hasení požiarov, ktorých bolo v minulosti mnoho, ale i na celkovú spoločenskú, kultúrnu a športovú činnosť v rámci organizovaného spolku. Mnohé generácie hasičov sú na túto skutočnosť hrdé a Padinčania si dobre pamätajú tie šľachetné skutky. Rok 2008 je pre padinské požiarnictvo jubilejným, keďže spolok zaznamenáva 80. výročie pôsobenia. Písal sa rok 1928, keď pokrokovo zmýšľajúci Padinčania založili hasičský spolok. Keď sme sa pred rokmi rozprávali s tými najstaršími hasičmi o prvých rokoch spolku, bez váhania spomenuli, že medzi zakladateľmi spolku boli: Andrej Gabríny, Andrej Seďorí, Dr. Ján Rapoš, Mr.phr. Ján Petráš... Už vtedy si Padinský hasiči vytýčili ako hlavné ciele nielen zápasiť so živlom, ale byť aj spoločensky činní. Už pri založení mal spolok 32 členov, ktorí sá ihneď pustili do práce. Najprv si vybudovali dom, ktorý sa nachádzal vo dvore terajšieho Miestneho spoločenstva. Do týchto miestností umiestnili svoj výstroj, ktorý zodpovedal vtedajším podmienkam, a tu sa i schádzali. Nasledovali cvičenia, skúšky, mnohé akcie, aby boli vždy pohotoví reagovať na pozvanie občanov. Hasičov bolo v minulosti oveľa viac a často neboli ani tie základné podmienky pre vykonávanie úloh. Tu myslíme predovšetkým na odveký padinský problém - nedostatok vody. Červený kohút najvía- cej vyčíňal počas letných páľav, keď bola organizovaná a celodenná dozorná služba pri spolku. No tí starší Padinčania si pamätajú, že sa celodenne dozorovalo i na veži padinského kostola. Angažovaní boh všetci dospelí Padinčania a z veže sa ozývali zvuky zvonov vždy, keď splanul požiar. Tak to bolo až dovtedy, kým sa nevystaval nový hasičský dom (požiarna zbrojnica), na ktorého veži je dodnes siréna. Každodenná dobrovoľná a namáhavá práca požiarnikov priniesla výsledky pri ochrane majetkov Padinčanov, ale i úspechy a uznania. Okrem toho, že sa pravidelne zúčastňovali v hasení požiarov v dedine a v okolí, padinskí hasiči sa zúčastňovali aj na početných súťažiach, odkiaľ si priniesli početné uznania. Jedno z nich sa datuje z roku 1938, keď si zo Záhrebu priniesli Veľkú zástavu Dunajskej bánoviny. Toto uznanie dostali iba tie najlepšie spolky a i dnes sú padinskí hasiči na toto uznanie hrdí. Pred II. Svetovou vojnou do Padiny sa dostalo ešte jedno veľké uznanie. Vtedajšieho hlavného okresného veliteľa požiarnictva Andreja Gabrínyho vyznamenali Zlatým krížom. Bolo to uznanie za výsledky pri organizovaní a zveľaďovan požiarňictva v južnom Banáte. V rokoch okupácie činnosť padinských požiarnikov, zvlášť na spoločenskom poli, bola slabšia, ale základné úlohy požiarnej ochrany si vykonávali i vtedy. Prvé povojnové roky priniesli ďalší rozkvet činnosti na všetkých poliach. Padinčania vedeli byť najlepší nielen v obci (okrese), ale. i širšie. Medzi tie najúspešnejšie roky bezpochyby patria 1951, 1954,1966,1968...  Neraz sme v očiach padinských hasičov videli aj slzy. Bývalo to vtedy, keď bojovali s požiarom a keď dym neúprosne štípal. Ale v očiach padinských hasičov videli sme neraz i slzy radosti, keď sa im podarilo načas a úspešne lokalizovať požiar, no i vtedy, keď im na pokrajinskom súťažení dobrovoľníckych požiarnických spolkov oznámili, že spolu so Somborčanmi obsadili prvé miesto. Významným medzníkom v činnosti padinských požiarnikov bol rok 1973, keď sa presťahovali do nového hasičského domu (zbrojnice), kde sú podmienky pre prácu omnoho lepšie. Do výstavby budovy vložili veľa úsilím i sami hasiči, ale nositeľom výstavby bolo Miestne spoločenstvo v Padine a pomohla i obec (okres). V súčasnosti Dobrovoľný hasičský spolok v Padine aj naďalej vyvíja čulú činnosť. Okolnosti sa síce trošku zmenili založením profesionálnej hasičskej jednotky v Kovačici, no jedno pravidlo sa nezmenilo - prvú pomoc v nešťastí ti poskytne ten najbližší! Padinskí požiarnici to veľmi dobre vedia a preto sa snažia byť vždy pohotoví. Za pomoci spoločnosti zadovážili si i modernejší protipožiarny stroj a snažia sa rozšíriť spolok. Teší ich, že do svojich radov prijímajú i tých najmladších, ktorí tiež na súťažiach dosahujú pekné výsledky. V bohatej činnosti padinských hasičov je veľa jednotlivcov a jednotiek, ktorí si zaslúžili pochvaly za svoju nezištnú a šľachetnú prácu. I pre nedostatočný dokumentačný materiál nemožno všetkých pospomínať bez toho, aby sme niekoho nevynechali. Je však zrejmé, že mnohí sa tejto činnosti venovali celé desaťročia, ba do spolku sú zapojené i celé rodiny. Teší nás, že sa do činnosti zapájajú aj mladší, že sa i naďalej sústavne pracuje na protipožiarnej ochrane v Padine a: kiež by požiarov bolo čím menej!                                                                                                                text zverejnený v knihe "Padina 1806-2006" napísal prof. Ondrej Kotváš


Srpski

Dobrovoljno vatrogasno društvo osnovala je grupa mladih Padinskih entuzijasta i naprednih građana, koji su uvideli da je selu potrebna organizovana pomoć u borbi sa sve češćim požarima. Bilo je to 1928.godine. U početku društvo je brojalo 32 člana akasnije se brojnost povećavala. Kao osnivači pominju se : učitelj Andrej Gabrini, Andrej Senjor, dr. Jan Rapoš, apotekar Jan Petraš. Radilo se u dosta teškim uslovima .Opreme je bilo malo a prostorije su se nalazile ovde u dvorištu Mesne Zajednice. U to vreme najveći problem je bila oskudica za vodom, koja je potrajala do prvih bušenja bunara i uvođenja mesnog vodovoda. Oglašavanje u slučaju požara je vršeno zvonima sa seoske crkve a takođe je vršeno i danonoćno osmatranje sa tornja u letnjem periodu . Naše vatrogasno društvo u dosadašnjoj bogatoj istoriji postiglo je niz vrednih rezultata. Među prve uspehe svakako spada i "velika zastava dunavske banovine" koju su naši prethodnici osvojili na takmičenju u Zagrebu 1938.godine.. Pre drugog svetskog rata član pađinskog vatrogasnog društva Andrej Gabrini je odlikovan "Zlatnim Krstom". Posle rata su se nizali takmičarski uspesi .Najuspešniie godine su bile 1951,1954, 1966. 1968. godine osvojili smo zajedno sa vatrogascima Sombora l.mesto u Vojvodini, što nam je omogućilo da idemo na republičko takmičenje , gde smo bili na 11 .mestu. Uslovi za rad su se znatno poboljšali izgradnjom nove zgrade vatrogasnog doma u koju smo se uselili 1973. godine , kupovinom nove opreme , dobijanjem traktora i traktorske cisteme od strane Opštinskog Vatrogasnog Saveza. 2006. je organizovano prikupljanje novčane pomoći za kupovinu polovnog kamiona-cisteme koja je i realizovana do kraja godine. Posle remonta navalno vozilo Fap 13.14 sa 7000 litara vode je stavljeno u funkciju gašenja požara i prevencije. U okvim društva su se odvijale i dmge dmštvene aktivnosti, postojao je i orkestar koji je svirao na našim igrankama i slavama. Omasovljavanje je vršeno obukom podmlatka za takmičenja. Pojedini članovi tih ekipa postali su naši najaktivniji vatrogasci. U članstvu imamo i po nekoliko generacija iste familije.